Recenzia: Assassin’s Creed 3 na PS3 hraná ako prvá AC?

Assassin’s Creed má mimoriadny úspech, dokonca dosť veľký na to, že vzniká film. Doteraz som po nej nesiahol, až po čísle 3, keďže sa táto hra pritrafila a dokonca sľubuje hráčom na PS3 o 60 minút dlhšiu hru ako pri hre na PC. Bonus pre majiteľov konzoly Sony Playstation 3 som síce nespozoroval a ani toto predĺženie si nemám ako všimnúť, keďže neporovnávam s PC verziu, no už dnes môžem potvrdiť, že hoci začínam do tohto sveta vstupovať trojkou, viem prečo je hra úspešná. Možno je to akčnosťou a schopnosťou vyliezť všade, hrateľnosťou ako takou, útočením, či zábavnosťou niektorých misií. Nepoznám predchodcov, jedine ak z obrázkov. Niekto by povedal, že robím chybu ak nehrám predošlé hry. Lenže nebudem jediný na tomto svete, ktorý siahne po pokračovaní skôr ako po prvom, či nasledujúcom diely. Dokážem v takom prípade pochopiť hru a jej zmysel?

Takmer

Pri spustení hry sa hráč neocitá ani v dobe templárov, križiakov, rytierov a ani v dobe stredoveku. Teda aspoň nie toho temného. Pochopil som, že ide o súčasnosť, z ktorej hlavný hrdina preniká do minulosti a stretáva sa aj so známymi historickými osobnosťami. Keďže poznám predošlé diely z ukážok a niečo sa na mňa nalepilo v súvislosti s AC 3, chápem, čo ma čaká. Doba vrcholiacich veľkých objavov. Ocitáte sa v Anglicku a čoskoro v starom Bostone, prístavnom meste s úchvatnou grafikou a vzhľadom s určitými prvkami veľmi podobnými na skutočný Boston. A v ňom hlavný hrdina, britský elegán s tvárou ako vystrihnutou z Rosamundy Pilcher, teda vy, plniaci rôzne úlohy, alebo prechádzajúci na vlastnú päsť po meste. V niečom mi to pripomenulo GTA s prímesou Lary Croft. Kým tam ste odkázaní na zbrane, krádeže a úniky pred stíhaním, aj tu prechádzate voľným mestom, sem tam niečo môžete ukradnúť a v prípade hľadania sa snažiť ukryť a znížiť mieru hľadania poriadkovými silami. Assassin’s Creed je teda zábavnou hrou, aj keď niektoré veci strašne bijú do očí. Najmä neistota hráča, čo sa deje, keď je v akomsi bielom prázdne. Ahááá, to je loading. Akurát neviete, či trvá minútu, alebo len pár sekúnd. Ruky po dvoch hodinách hrania sakramensky bolia. Unavené od páčok a tlačidiel totiž dostávajú zabrať pri únikoch a pokuse strieľať na nepriateľa. Už v jednej z prvých misií v starom Bostone pri pevnosti, kde máte zobrať mušketu a pomôcť ňou kolegom zlikvidovať stráže, máte možnosť vziať len jednu, ak ju pustíte, druhú napriek označovaniu vám už hra nevydá a vy ani len netušíte prečo. Možno by ste sa radi dozvedeli dôvod, no informácia o nejakom obmedzení, či iné podmienky pri prístupe k nej, nie sú. Keď do toho prídu situácie obkľúčenia vojakmi a vy si niektorého cez útočné kombo prehodíte cez chrbát, prečo do šľaka hlavná postava čumí do steny a nemôže sa dve sekundy otočiť tam, kde nepriateľa hodila? Sú skrátka veci, ktoré vás dožerú, no hneď sa ukryjú, pretože vás poteší niečo iné.

Rozľahlý svet možností

Keď sa po dlhých dňoch doplavíte na lodi až do Bostonu a počas plavby nikto z vašej posádky nezomrel, ste bohatší o zážitky, ako to na takej lodi vyzerá, zároveň bohatší o skúsenosť plavby cez Atlantik v 18. storočí, špica. Ešte že skrátene. Cieľ Boston. Úžasný, veľmi pekne spracovaný, starý v časoch, keď sa rýchlo stavali drevené stavby, vystavala tehelňa a postavili tehlové stavby pre úrady, vyššie stavby, chrámy, či radnice. Stavby, ktoré zo súčasného Bostonu vlastne stoja dodnes. Síce už úvod hry oznamuje, že na hre pracoval multikultúrny tím ľudí rôznych rás, vyznaní aj názorov, viete, že môžete čakať viac. Na uliciach sú bežní ľudia, chudobní, služobníctvo, armáda, aj potulné deti, ktoré vás okrádajú nie len o čas. Lenže ste to hlavne vy, čo brázdi mesto. Na prvé hranie sa zdá byť veľké a nepreskúmateľné. Keď hráte dlhšie, poznáte zákutia, ulice, viete, kde sa dá dobre ukryť. Dá sa vliezť do otvorených okien a v rýchlosti prejsť útrobami domu na opačnú stranu budovy. Tento prechod sa deje automaticky, v cudzom dome sa netreba zdržiavať a hlavne robíte to preto, aby ste sa hneď dostali na druhú stranu.

Assassins Creed 3

Ľudí môžete okrádať, no stále ste elegánom a slušným vychovaným mužom, na ktorého dámy žmurknú, dokonca niektorí vás pozdravia, a to aj napriek tomu, že ich môžete popri tom okrádať. Síce nevidíte, že danú osobu okrádate, nevidieť, ž by ste čo i len brvou pohli. Je to vlastne hlúposť. Vyzerá to blbo. A za toto nevinné postávanie pri niekom okrádanom vás môžu zatknúť. Áno, keď náhodou niekto z poriadkových zložiek, hovorme tomu presne podľa uniformy – niekto z armády, zazrie vás pri tom, ako niekoho okrádate, je to ako keby on videl to čo vy nie, už vás naháňajú.

Assassins Creed 3

Nuž a naháňačka, to vie byť celkom slušné peklo. Keď sa zapojí niekoľko oddielov, nie ste jediný, čo vie šplhať. Síce ich nie je toľko, že by ste mali na strechách húfy armády, no keď je veľa vojakov a strieľajú, nemusíte si dlho požiť. Strelné zbrane sa zdĺhavo nabíjajú. Piati vojaci pri pomaly nabíjacích zbraniach je ako jeden rýchlo páliaci. Nepodceňujte to. Armáda nie je hlúpa, ak ste hľadaný a ste v jej blízkosti, tvorí to riziko.

Nezrozumiteľnosť

Niektoré javy v hre, ako napríklad odpočúvanie, či sledovanie z radničnej veže, sú zvláštne a nejasné. Máte pocit, že vám niečo ušlo. Nakoniec sa dočkáte misie, pri ktorej máte odpočúvať rozhovory iných a máte byť čo najviac nenápadný. Fantastické. Hra vo svojom engine počíta s viacerými prvkami správania. Vie to potešiť, pretože to vytvára väčší priestor na viac variácií toho, kam sa môže uberať príbeh a vaše správanie počas misie. Nejasné bolo na začiatku aj to, ako strieľať a čím. Logické je strieľať pomocou R1, R2, ktoré simulujú reálnu spúšť na zbrani. Nezmyselne dané na trojuholník strieľanie prekvapilo. Nejasné je aj fungovania tasenia zbraní. Kým so šípkami si vyberiete čo potrebujete, hlavný hrdina raz vie použiť vysúvacie čepele v rukách, inokedy nie. Zvláštne. A keď už do pekla chcem zdvihnúť nepriateľovu zbraň a tá je vysvietená ako priam stvorená na zdvihnutie… a ono to nejde… Ach. Napriek niektorým takýmto situáciám je to však skvelá hra. A aj preto, ako som už spomínal, že sa podobá na Grand Theft Auto a je tak ešte o niečo bližšia bežnému hráčovi.

Assassins Creed 3

Mapka

Na mape sa zobrazujú obrysy niektorých budov a umiestnenia vojenských hliadok ako červené miesta. Prípadne iné body, zelené symboly ako ciele a ďalšie. Mapa je ukazovateľom smeru, aj keď orientácia v nej je ťažšia. Stále hovoríme o dolnej okrúhlej mapke vľavo. Pokiaľ vás naháňajú a hľadajú na konkrétnom mieste, na mape sa vytvorí kruh. Ak vedia kde ste, ste stredom tohto kruhu, ak nevedia kde ste, stred kruhu je posledné miesto, kde vás videli. Ak uniknete z tohto kruhu, vyhli ste sa sledovaniu a opäť môžete medzi bežných ľudí. Čo na tom že ostatní videli v minulosti vašu tvár. Aj Tomy Vercetti keď sa zbavil hviezd miery hľadanosti, vyrazil medzi ľudí a nič. Je to v poriadku. Hra sa tak stáva zábavnou a motivuje unikať, keď už sa situácia pokašľala.

Výborné video zachytávajúce časť hrania od úvodu:

Grafika a engine

Assassins Creed 3 je úchvatná hra. Pri to, čo herný priemysel dokáže vyprodukovať je toto jedna z tých najlepších hier v danom roku. Môže za to grafika a engine. Niektoré scény pri plavbe z Británie cez Atlantik do Ameriky vyzerali ako reálne. Postavy sú pekné, tie kľúčové sú originálne a zaujímavá je aj gestikulácia. Prekvapením boli chyby v komunikácii s kapitánom a neskôr aj s niektorými ľuďmi priamo v meste. Kým vaša postava otvára ústa, od druhých nevidíte otvorené ústa podľa slova, len zatvorené, hoci počujete asi bruchomluvca. Engine hry je však veľmi zaujímavý. Počíta s tým, že môžete liezť azda na všetko, preskakovať, skákať, spúšťať sa, liezť a aj strmé plochy sa dajú prekonávať. Ťažký kabát, ktorý hlavný hrdina nereálne nosí stále, mu nijako nebráni v celom tom skákaní a preskakovaní. Keď bežíte, môžete vrážať do ľudí, a tí reagujú podráždene, umelá inteligencia je naozaj na krásnej úrovni. Celé ovládanie je síce celkom iné ako pri ďalších hrách a tak si musíte chvíľu zvykať, no zvykať si musíte napríklad aj na koňa, ak jazdíte už na začiatku, alebo aj neskôr v rámci iných misií (alebo si ho ukradnete). Ten kôň je naozaj perfektným prostriedkom. Občas prirýchlym. Na ulici stretávate mimo ľudí aj zvieratká. Milý je vlčiak, ktorého môžete pohladkať a hrať sa s ním, čo odláka pozornosť od vás, ak niečo sledujete alebo plánujete, prihovoriť sa môžete aj prasaťu… či skôr hodiť mu niečo pod rypák. Poteší stmievanie, noc. Postupná zmena ročných období, aj okolie, čiže neobmedzujete sa len na mesto samotné. Treba vyraziť aj na prechádzku mimo, nie?

Hra je zábavná, po grafickej aj engine stránke zaujímavá. Vie hráča zaujať a aj si ho udržať. Použiť na pohyb, preskok, či zavesenie sa dá použiť všeličo, aj konár stromu, stožiar. Liezť sa dá aj po lodi, lodiach, väčších budovách, vyliezť môžete už čo i len na obyčajný sud, či škatuľu. Vývojári sa snažili o efektné státie, lezenie, prvky pohybu. Nech to nie je hlúpa umelina a predvídateľné správanie. Sám som zvedavý, čo si ešte hra pripraví, pokračujem v hraní. Ako si môžete všimnúť, nie je tu konečný verdikt. Nie som sudca. Názory sú v texte a myslím, že mnohé sú neprehliadnuteľné.

Môžu zaujať aj tieto články:

O autorovi článku